Očakávania od budúceho prváka
Školská zrelosť
Čo je školská zrelosť ?
Školskú zrelosť vo všeobecnosti chápeme ako dosiahnutie takého stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením.
Ako sa prejavuje ?
Odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa (15 – 20 minút) a emočnou stabilitou.
Posudzuje sa v oblastiach:
- Telesný a zdravotný stav
- Poznávacie funkcie
- Pracovné predpoklady a návyky
- Osobnostná zrelosť
Telesný a zdravotný stav
Posúdenie telesnej pripravenosti na školskú dochádzku je v kompetencii detského lekára. Pozornosť treba venovať vzrastovo menším deťom, u ktorých sa môže prejaviť nižšia odolnosť voči psychickej a fyzickej záťaži a rýchlejšia unaviteľnosť. Dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí, detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou (časté poruchy pozornosti a aktivity) a detí s častou chorobnosťou (znížený výkon spôsobený chýbajúcim výkladom učiva).
Poznávacie funkcie: motorika, reč, vnímanie, základné matematické predstavy
Hrubá motorika - rozvíja sa pri prirodzenom pohybe, športe, sebaobslužných zručnostiach (obliekanie, obúvanie...), domácich prácach.
Jemná motorika - potrebná pre zvládnutie písania. Rozvíja sa pri hre so stavebnicami, modelovaní, navliekaní korálok, strihaní, kreslení...
Reč – gramaticky správna, dostatočná slovná zásoba (okolo 2000 slov). Zrelé dieťa sformuluje otázku, odpovedá na ňu, informuje o svojich zážitkoch, pocitoch, prianiach (tvorí vety). Prerozpráva krátku rozprávku – zachová dej. Pochopí a zrealizuje pokyny (napríklad: „ Vezmi modrú pastelku“)
Sluchové vnímanie – vplyv na čítanie a písanie. Rozvíjame počúvaním rozprávok, príbehov.
Sluchová diferenciácia – dieťa určí, či sa dve slová rýmujú, rozlíši dvojice slov (mrak – drak)
Sluchová analýza – syntéza – dokáže určiť začiatočnú a poslednú hlásku v slove, jednoslabičné slovo rozloží na hlásky(P –E – S )
Sluchová pamäť – zopakuje vetu zloženú z piatich slov
Zrakové vnímanie – vplyv na rozvoj reči, myslenia, koordinácie oko – ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti (zapamätávanie číslic a písmen). Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy.
Vnímanie priestoru – vplyv na čítanie, písanie matematiku. Dieťa zvláda pojmy hore, dole, vpravo, vľavo, vpredu, vzadu, ďaleko, blízko.
Vnímanie času – vie pomenovať deje a činnosti typické pre určitú časť dňa, rozumie pojmom včera, zajtra, nakoniec.
Základné matematické zručnosti – dôležité pri tvorbe matematických číselných predstáv. Dieťa dokáže porovnávať (malý, veľký), triediť (podľa druhu, tvaru, veľkosti). Zvládne zoraďovanie podľa veľkosti (malý, väčší, najväčší) alebo množstva (menej, viac, najviac). Zoradí 5 prvkov podľa veľkosti od najmenšieho po najväčší a naopak. Vie určiť množstvo o jedno viac alebo menej, orientuje sa v číselnom rade do 6, vie pomenovať kruh, trojuholník, štvorec a obdĺžnik.
Pracovné predpoklady a návyky
Záujem o učenie – základ pre rozvoj poznávacích schopností. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa (aspoň 15 – 20 minút), ide o tzv. zámernú pozornosť. Problém je , keď dieťa stráca záujem, odbieha od hry (činnosti), nič nedokončí. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. Zmysel pre povinnosť a zodpovednosť sa dá rozvíjať ak dieťa učíme dodržiavať pravidlá (pri hre), zadávať jednoduché úlohy (uprac hračky), prebúdzať záujem o rôzne činnosti (ručné práce) a postupne pridávať cvičenia z detských časopisov alebo pracovných zošitov.
Osobnosť dieťaťa
Aj keď je každé dieťa iné, škola očakáva istú mieru emocionálnej stability – veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie a odolnosť voči frustrácii. Dieťa je schopné začleniť sa do kolektívu, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať autoritu učiteľa.
Sociálne zručnosti - dokáže spolupracovať, dodržiavať pravidlá, komunikovať( požiadať o pomoc)
- reagovať na pokyny učiteľa
- rozlišovať medzi hrou a úlohami
- ovládať sebaobslužné činnosti(obliekanie, obúvanie, hygienické návyky)
- poznať a upratať si svoje veci
Obdobie nástupu dieťaťa so školy patrí medzi najvýznamnejšie vývinové etapy dieťaťa. Pre väčšinu detí je vstup do školy veľkou záťažou. Škola predstavuje pre dieťa situáciu, v ktorej sa uplatňuje predovšetkým svojim výkonom a podľa neho sa mu dostáva ocenenia. V prípade, že sa ukáže, že nie je zrelé, dostatočne pripravené, môže požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky.
Mariana Sláviková
Školský špeciálny pedagóg
Zdroje:
http://www.ppprk.sk/materialy-2/zapisy-prvakov/skolska-zrelost-a-pripravenost/
https://eduworld.sk/cd/zanet-kollarova/3302/skolska-zrelost-co-vsetko-by-mal-ovladat-buduci-prvak