• Erasmus+ / eTwinning

          • KA2 Inside Out

          •  

            Deň Európy

            ROZHLASOVÁ RELÁCIA v školskom rozhlase

            9. mája Slováci, ako aj všetci obyvatelia krajín Európskej Únie oslavujú Deň Európy, vznik EÚ.  Prečo ho oslavujeme práve v tento deň?

            Zrejme málo ľudí vie, že 9. mája 1950 sa urobil prvý krok k spoločenstvu, ktoré dnes poznáme pod názvom Európska únia. Krátko po skončení druhej svetovej vojny, ktorá po sebe zanechala obrovskú spúšť, sa francúzsky minister zahraničných vecí, Robert Schuman rozhodol predstaviť svoj návrh, ako zabrániť hrozbe ďalšej vojny. Zameral sa na reguláciu produkcie uhlia a ocele. Spojením týchto dvoch odvetví silných a vplyvných štátov vznikla inštitúcia s názvom Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Tento návrh vstúpil do povedomia ako Schumanova deklarácia a pokladá sa za začiatok budovania EÚ.  V súčasnosti je Európska únia spoločenstvom 27 štátov s 24 oficiálnymi jazykmi. Ľudia v Európskej únii môžu slobodne bezbariérovo cestovať a nepotrebujú k tomu ani pas.

            Mnohé z krajín EÚ používajú spoločnú menu euro. EÚ poskytuje peniaze na vzdelávanie študentov či dospelých v zahraničí, výstavbu nových ciest alebo pomáha podnikom pri vytváraní nových pracovných miest. Slovensko vstúpilo do únie 1. mája 2004 a od 1.1.2009 používa euro ako peňažnú menu.

            Európska únia však robí ešte oveľa viac. A práve preto si každoročne 9. mája pripomíname Deň Európy, ktorý je oslavou mieru a jednoty Európy. Tento deň si národy Európy uvedomujú, že spoločná spolupráca za účelom mieru a prosperity prináša oveľa viac ako ničivé dôsledky vojny.

            FOTOALBUM:https://zssliac.edupage.org/photos/?eqa=Y21kPUdhbGxlcnlFZGl0b3ImZGlyaWQ9NzcwJmFsYnVtaWQ9YWxidW0%3D

            Bojovníci za ľudské práva

            Mesiac apríl sa v našej škole niesol v znamení ľudských práv – ôsmaci a deviataci sa v rámci triednych aktivít počas adaptačného obdobia venovali tvorbe žiackych projektových prác na tému „Bojovníci za ľudské práva“. Táto téma je zároveň aktivitou programu Erasmus+ v projekte Inside Out.  Mnohí z bojovníkov za ľudské práva boli ocenení Nobelovou cenou za mier. Žiaci si v skupinách vyhľadali informácie o aktivistoch, ich živote a činoch. Vytvorené plagáty boli predstavené žiakom 5. až 7. ročníka, ktorí potom tajným hlasovaním vybrali najkrajší z nich. Najviac hlasov získal plagát žiakov 9.A triedy (54 hlasov) a žiaci 8.A triedy (46 hlasov) sa umiestnili na 2. mieste. Všetky štyri plagáty budú vystavené na chodbe školy. Za svoju snahu boli ocenení.

            Mgr. Nadežda Jurgová, koordinátorka pre výchovu k ľudským právam

              

            https://twinspace.etwinning.net/88063/pages/page/691576

            Fotografická súťaž - Krásy Slovenskej zimy

            V mesiaci január a február bola vyhlásená fotografická súťaž, v ktorej žiaci projektových škôl mali zachytiť krásy zimnej slovenskej fauny, flóry a zábavy. (Winter fauna, flora and fun) Do súťaže sa mohli zapojiť žiaci od všetkcýh ročníkov školy. 30 najkrajších a najzaujímavejších fotogragií bolo vybraných do užšieho výberu a všetci žiaci mohli z nich vybrať tie najlepšie. Hlasovania sa zúčastnilo 188 žiakov. Fotografie, za ktoré sa dalo hlasovať, sa nachádzajú v nasledovnom linku: https://forms.gle/UjJi8ZxBSzmqLa1e8

            Traja žiaci - jeden z každej kategórie, ktorí získali najviac hlasov, boli ocenení.

              

                     

            INSIDE_OUT_photo_competition.pdf

            TWINSPACE: https://twinspace.etwinning.net/88063/pages/page/1227478

            Pripravila: Mgr. Alžbeta Krúpová

            Videopozdrav do Izmiru, Turecko

            Zrejme ste počuli o zemetrasení, ktoré bolo v októbri 2020 v Izmire v Turecku. V tomto meste bývajú rodiny žiakov a učiteľov školy Mehmet Akif Ersoy ilkokulu, ktorí v januári 2020 boli u nás na projektovom stretnutí v rámci projektu INSIDE OUT v programe Erasmus+. Zemetrasenie spôsobilo značné škody a stovky ľudí prišli o život. Skontaktovali sme sa s našimi partnermi, našťastie sú všetci v poriadku, i keď stále žijú v strachu kvôli neutíchajúcim následným otrasom. Chceli sme ich potešiť a vyjadriť našu spolupatričnosť, že na nich myslíme a dúfame, že sú a budú v poriadku. Spoločne sme im pripravili videoodkaz:  https://youtu.be/HV1V2WAhRdo

             

            Znenie pozdravu:

            Hello Izmir, Mehmet Akif Ersoy ilkukulu

            This is a message from your Erasmus+ Inside out partners:

            We are sending our love and support to you in light of the recent earthquake. We wanted to let you know we are thinking on you. All our love,  Holland de Dukdalf, Leiden,  Skola podstawowa v Czeladźi, Poland,  Banagher college, Ireland, Agrupamento de escolas de Moimenta da Beira, Portugal and Andrej Sládkovič primary school Sliač, Slovakia.

            Love, Inside out

            Prvé nadnárodné stretnutie projektu Inside out – Leiden, Holandsko - 14. - 18. október 2019


            Ako často lietate lietadlom? My sme leteli z Viedne do Amsterdamu. Hoci bolo na zemi pod mrakom, keď sme preleteli cez oblaky, otvorila sa pred nami nekonečná krajina pokrytá šľahačkou a ožiarená lúčmi zlatého slnka. Je to nádherný pocit. Keď sme po hodine a pol letu znova zostúpili pod oblaky, už to bola iná krajina plná vodných kanálov a veterných turbín - Holandsko.
            Máme za sebou prvý pracovný deň v Holandsku, v meste Leiden. Naše stretnutie sa koná v malej, ale útulnej a modernej škole. Detičky od 4 - 12 rokov už netrpezlivo čakajú usadené pred javiskom, aby nás privítali. Majú pre nás prichystané pesničky. „What a wonderful world“ – táto pieseň a krásny scénický tanec žiakov zanechal v nejekednom oku slzy dojatia.  
            Počas prehliadky školy a tried nám Henk, koordinátor projektu a zároveň riaditeľ školy, vysvetľuje ich víziu a poslanie, ciele a systém práce so žiakmi. Sedíme v centre školského života. Okolo nás panuje rušná školská atmosféra. Dvere tried sú otvorené, deti sedia v menších skupinkách a sa venujú rôznym činnostiam. Aj my pracujeme. Dnes sme prezentovali našu krajinu, mesto a školu pred kolegami zo piatich partnerských krajín. Máme veľa spoločného a zároveň je každá škola jedinečná. Spojiť by nás malo i logo nášho projektu, ktoré sme mali za úlohu vymyslieť a predstaviť. Po hlasovaní sme z tých najlepších vybrali výsledné logo.
            Hlavnou témou projektu je sociálno-emocionálne učenie, rozvoj sociálnych a interkultúrnych kompetencií, zlepšovanie počítačových a jazykových zručností. Škola je druhým domovom pre žiakov. V diskusii na túto tému sme si vymenili názory, postrehy a skúsenosti z praxe. Dohodnúť termíny ďalších projektových stretnutí nebolo vôbec ľahké. Poslednou aktivitou bol workshop o práci v Twinspace, ktorý som viedla ja a naučila som ostatných projektových partnerov ako v prostredí pracovať a aké projektové aktivity nás počas dvoch školských rokov čakajú.
            V stredu bol pre nás najzaujímavejší deň. A myslím, že aj pre deti, ktoré sme počas vyučovacej hodiny mali niečo slovenské naučiť. Inak, v Jenaplan primary school De Dukdalf nezvoní zvonček, aby začal alebo ukončil hodinu... Najprv sme si pripravili krátku ukážku rozprávky o Maťkovi a Kubkovi a potom si na papier nakreslili valašku so slovenskými ornamentmi, či chalúpku s unikátnym čičmanským vzorom. Na záver nášho stretnutia s deťmi sme im pustili ľudovú pesničku Po valašsky od zeme a aj sme si zatancovali. Táto časť sa im náramne páčila. Skákali z nôžky na nôžku, každý sa chcel predviesť. Zavískali sme, zapískali a navzájom sme si venovali potlesk. Po krátkej prestávke sme pokračovali s druhou skupinou. Tentokrát sme sa zúčastnili hodiny telesnej výchovy. Deti zvládali športové aktivity s radosťou a my sme mali možnosť porovnávať.
            Posledný deň sme mali naplánovanú exkurziu v Amsterdame. Cestou sme mali nádherný výhľad na krajinu, polia, kvetinové záhony, na nekonečné vodné kanály oddeľujúce jednotlivé polia alebo políčka. Hlavná stanica v Amsterdame, kde sme mali začiatok aktivít, je rušné miesto, odkiaľ do ulíc prichádza množstvo turistov. Je to kozmopolitné mesto, plné obchodíkov so suvenírmi, syrmi a inými lákadlami pre turistov a kultúrnych pamiatok, no hlavne bicyklov. V obleku či v sukni, do práce alebo do školy tu ľudia jazdia na dvoch kolesách a dosť rýchlo. Najviac nás ale zaujal kvetinový trh, ktorý bol plný vôní a farieb. Hoci jeseň nie je práve sezóna kvetov, predavači mali v ponuke aj živé tulipány a iné pestrofarebné kvety. Historickú prehliadku sme ukončili obedom a odovzdaním certifikátov. Ďakujeme za bohatý program, so zaujímavými aktivitami.


            Nasledujúcu mobilitu môžeme očakávať práve u nás na Slovensku. 20 žiakov a 15 učiteľov privítame v Sliači 27. januára 2020. Celý týždeň budeme mať možnosť realizovať v praxi neformálne učenie, rovesnícke vzdelávanie a medzinárodnú spoluprácu. Žiaci budú ubytovaní v rodinách našich žiakov, ktorí sa rovnako zúčastnia nasledujúcich mobilít v Portugalsku, Írsku či Poľsku a vyskúšajú si, aké to je byť súčasťou projektovej rodiny. Čaká nás veľa nových zážitkov a skúseností, preto máme pred sebou ešte veľa práce.
                                                                                                              Mgr. Alžbeta Krúpová, koordinátorka projektu

             

            Druhé projektové stretnutie - krátkodobá školiaca aktivita - Sliač, Slovensko - 27.-31. január 2020

            V januári sme pokračovali v projektových aktivitách u nás v našej škole. Naši žiaci a ich rodiny ubytovali 22 žiakov z 5 krajín Európy - Holandska, Turecka, Poľska, Írska a Portugalska. prví k nám prišli Poliaci, veď tí to mali aj najbližšie. Naši žiaci ich už čakali a vďaka predchádzajúcim emailom a videochatom presne vedeli, kto ku komu patrí. Večer okolo 21.00 dorazil autobus hz budapeštianskeho letiska plný učiteľov a žiakov. Tí unavení po dlhej ceste odišli do rodín a učitelia do hotela. Od ďalšieho dňa na nich čakal bohatý a zaujímavý projektový program.

            V utorok sme začali stretnutie na mestskom úrade, kde nás privítala riaditeľka Mestského kultúrneho strediska p. Renáta Šeniglová a viceprimátor mesta Sliač p. Ing. Milan Danko. Po krátkej oficiálenj časti a príhovoroch p. viceprimátora a tiež koordinátora projektu Henka Frenkena sa žiaci a pedagógovia zapísali do pamänej knihy mesta Sliač, žiaci vystúpili s krátkym kultúrnym programom pod vedením p. učiteľky Vonkomerovej, a hostia si vypočuli i spev ahru na fujaru v podaní p. Hana s folklórneho súboru Javory a Liesky. 

            Po príchode do školy nasledovala krátka prehliadka školy v 3 skupinách v anglickom jazyku. Keď sa potom všetci spoločne stretli v telocvični, nasledovala medzinárodná tanečná škola. Žiaci sa naučili niekoľko tanečných krokov z typického, známeho alebo obľúbeného tanca z každej krajiny. Žiaci i vyučujúci sa zabavili a zdravo sa hýbali. Všetky inštrukcie dostávali  anglickom jazyku, čo bolo veľmi obohacujúce. Po tanci nasledoval obed v školskej jedálni. Poobede boli žiaci rozdelení do dvoch skupín a v triede p. učiteľa Storošku a p. učiteľky Vonkomerovej pracovali a učili sa nové veci. Na informatike sa naučili niečo nové v práci s robotmi a ozobotmi, pripravili si návrh loga projektu v programe, ktorý im potom pán učiteľ vytlačil na 3D tlačiarni. V kreatívnej dielni žiaci vyrábali z drôtika srdiečka. A veru im to išlo odruky. Potom sa skupiny vymenili, a každý žiak si odiesol svoj vlastnoručne vyrobený darček. A aby sa po dvoch hodinách tvorivej práce troška rozhýbali, pripravil pre nich pán učiteľ Ištván florbalový turnaj v športovej hale.  Po skončení aktivít v škole išli žiaci do rodín, kde ich čakal ďalší program.

            Streda patrila práci v skupinách. Žiaci si najprv spoločne v diskusii predstavili niekoľko pravidiel, ktoré musia v škole dodržiavať, ktoré sú potrebné ale i tie, ktoré sú podľa nich zbytočné alebo by ich chceli zmeniť. Potom dostali A1 výkresy, kde všetky školské pravidlá spísali, dokreslili obrázky, nalepili značky a pod. Po dokončení posterov ich pred ostatnými postupne odprezentovali.  Mnoho pravidiel majú školy spoločných, no našlisa i také výnimočné a pre iných žiakov zaujímavé.  Nasledovala exkurzia do Banskej Štiavnice do interaktívnej dielne Terra Permonia, ktorá je založená a pracuje na základe holandského knowhow. Žiaci tam pracovali s drevom, plastom, papierom, kovom a vyrobili si rôzne predmety. Bola radosť na nich pozrieť. Poobede  sme navštívili banícku šachtu a žiaci vystrojení do plášťov a s baterkami vstúpili do podzemia. Spoznali tak kúsok našej baníckej histórie. 

            Vo štvrtok znova doobeda pracovali v skupinách s p. učiteľkou Fulopovou a pripravili plagáty na tému môj ideálny voľný čas, moja ideálna škola a moje ideálne mesto. Plagáty následne odprezentovali. Nasledovala návšteva na Vojenskú základňu generálmajora Otta Smika v Sliači. Ziaci si vyskúšali letecký trenažér, obzreli si lietadlá, oboznámili sa s prácou hasičov, letcov a tých, ktorí sa starajú o plašenie vtákov v okolí letiska, pretože tieto vtáky sú pre letectvo nebezpečné. Po návrate do školy žiaci prezentovali videá, ktoré si pripravili v škole. V nich predstavili typický deň žiaka z každej krajiny. Poobede sme sa vybrali do Historickej školy Jozefa Mistríka na Španiu Dolinu. Lektorka pani Katka Lucinkievičová žiakom predstavila, aké to bolo byť žiakom a baníkom v minulosti. Žiaci si vyskúšalli písanie brkom, dozvedeli s o tom, ako boli žiaci v minulosti trestaní, i o tom aký ťažký život mali v baniach baníci. Po návrate na Sliač  mali žiaci spoločnú večeru s rodinami a večer se sa všetci zišli v školskej jedálni na rozlúčkovom večierku. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí prispeli ku úspešnému priebehu projektového týždňa  - žiakom, kolegom, rodičom i organizáciám, ktoré s nami spolupracovali.    

            V piatok ráno nám bolo všetkým smutno, že sa toto dobrodružstvo skončilo. Najbližšie projektové stretnutie nás čaká v máji v Portugalsku.                                                Mgr. Alžbeta Krúpová, koordinátorka projektu 

             

            Projektové stretnutie u nás - z pohľadu rodičov a  žiakov

            V dňoch 27. 1. — 31. 1. 2020 sa na našej škole uskutočnilo stretnutie žiakov a učiteľov z 5 krajín v rámci projektu Erasmus+ Inside Out. Našu školu navštívilo 22 žiakov a 18 učiteľov z Poľska, Turecka, Holandska, Írska a Portugalska. Žiaci boli ubytovaní v rodinách, učitelia v penzióne Na rožku.

            Prví (v pondelok o druhej poobede) pricestovali Poliaci. Žiaci a učitelia z ostatných krajín pricestovali večer. Na druhý deň ráno o 8:30 hod. sme išli na mestský úrad. Všetkým sa prihovoril viceprimátor Ing. Milan Danko. Po slávnostnom príhovore a folklórnom predstavení sme sa presunuli naspäť do školy na tanečný workshop. Každá krajina predstavila svoj typický tanec, ktorý sme sa potom spoločne učili. Po obede nasledovali športové aktivity v hale a po ich skončení sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina išla na 3D workshop a druhá na ART workshop. Po polhodine sa skupiny vystriedali. Keď sme prišli domov, dali sme si olovrant a išli vlakom do Banskej Bystrice.

            Na ďalší deň nás ako prvé čakalo zoznamovanie sa so študentskými zvykmi a vzdelávacím procesom žiakov v škole v jednotlivých krajinách. Neskôr sme išli na výlet do Banskej Štiavnice — do Terra Permonie. Tam sme vyrábali rôzne výrobky z dreva a polystyrénu. Po obede v meste sme mali exkurziu o histórii  mesta a regiónu. Zároveň nám boli predstavené aj významné miesta, osobnosti a budovy z histórie.

            Vo štvrtok sme začali workshopom: Môj ideálny voľný čas, škola, mesto. Hneď potom sme sa presunuli na letisko, kde nám najskôr jeden z vojakov povedal niekoľko informácii o využití i histórii leteckej základne Otta Smika na Sliači. Taktiež sme si mohli vyskúšať hasičské oblečenie, riadiť pilotný simulátor. Boli sme sa pozrieť aj na lietadlá či vojenské psy a vtáky, ktoré zabraňujú výskytu vtáctva pri pristávacích plochách. Večer sme mali diskotéku. Na začiatku mala pani riaditeľka príhovor, kde poďakovala nám, ale aj všetkým zahraničným učiteľom zapojených v projekte. Mali sme aj krásnu tortu. Všetci sme sa dobre bavili.

            V piatok sme sa s našimi zahraničnými priateľmi definitívne rozlúčili. Časť odchádzala na letisko do Budapešti a Poliaci odchádzali autobusom. Naposledy sme im zamávali a uvedomili si, že v nás navždy zostanú krásne, hoci len krátke spomienky na našich zahraničných priateľov.                                                                                                      Peter Plachý, 7. B

             

            „V projekte Erasmus + bola u mňa ubytovaná Írka Maria. Bývala u nás od pondelka do piatku a bola to sranda. Mali sme zaujímavý a zábavný program.Veľmi sa mi ten projekt páčil. Ľudia tam boli úžasní . Bavila som sa s viacerými žiakmi,  nielen s Máriou. Navštívili veľa zaujímavých miest - napr. Španiu Dolinu. Nešli sme tam všetci Slováci. Ja som s nimi bola na sliačskom letisku. Tiež sme vyrábali srdcia z drôtov s pani učiteľkou Vonkomerovou. V posledný deň bola rozlúčková párty, na ktorú mohli prísť aj rodičia. Všetkým sa to veľmi páčilo.“ (Alžbeta Jarotová 7. A )

             

            „Hosťovali sme dievčatko z Turecka, ktoré sa volalo Duru. Bola veľmi zlatá. Boli sme v kontakte s jej rodinou aj počas jej pobytu u nás. Porozprávala  nám zaujímavosti o ich krajine a ich kultúre. Vyskúšala naše jedlá a ukázali sme jej okolité mestečká. Spolu sme sa hrali spoločenské hry, šantili sme v snehu. Sneh videla prvýkrát. Stále jej bola zima.“ (Olivia Bogacki, 3. A)

             

            „V pondelok večer k nám prišla Ana Lúcia Guedes Pinto z Portugalska. Hneď od začiatku bola veľmi milá a zlatá. Ochutnala všetko, čo sme jej dali, s ničím nemala problém. Najviac jej chutili syry — korbáčiky. Čo sa týka komunikácie, stále sme sa mali o čom rozprávať. Vždy po školskom programe sme ju niekam zobrali napr. na bowling, medokýš, ... Najlepšie na tom bolo to, že keď bola u nás, začalo snežiť a ona sa z toho veľmi tešila. Sneh videla prvýkrát. Mojej rodine doniesla z Portugalska darčeky. Prekvapilo ma, že myslela aj na nášho psíka. Raz sa aj rozplakala, pretože jej bolo smutno. Povedala, že ešte nikdy nebola tak ďaleko sama od svojej rodiny. Našťastie to netrvalo dlho. Rozveselili ju napríklad spoločenské hry. Najviac sme sa zasmiali a zabavili na hre Double. Naučili sme ju veľa slovenských slov. Rozosmialo ma, že nevedela povedať mäkčene. Tento projekt bol super v tom, že sme si našli nových kamarátov a zlepšili si angličtinu.“ (Alexandra Kapustová, 8. A)

             

            „Určite, ako asi každý, som sa na začiatku bála, pretože som nevedela, čo mám očakávať. Nakoniec sa to všetko zbehlo tak rýchlo, že som ani ten strach nestihla prežívať. Prvý deň to bolo asi najťažšie, keďže sme sa poriadne ani nestihli spoznať a už stál na prahu našich dverí — Gonçalo Da Silva Magalhães z Portugalska. Ani jeden z nás nebol veľmi zhovorčivý. Po chvíli sme si však našli k sebe cestu. Mali sme toho veľa spoločného. Jediný problém nám asi robila jazyková bariéra. Aj napriek tomu nám ústa išli neustále bez prestávky. Bolo mi ľúto, že sme nemali celý program spolu, ale po skončení sme sa všetci spolu zišli a vytvorili si vlastný. Môj kamarát si však odniesol z Slovenska o jednu „príjemnú“ spomienku viac. V stredu ráno mi zahlásil, vraj, že nemá peňaženku. Snažila som sa zachovať chladnú hlavu. Ale naozaj ma zalial studený pot. Neskôr ten deň sme to boli riešiť na polícii, pretože chudáka by nepustili bez dokladov ani domov. Keď sme mali spis, kľudní sme sa vybrali domov. Tam nás však čakalo ďalšie prekvapenie. Ako náhle prišiel do izby, vytiahol z kufra peňaženku. Zahanbený sa nám celý večer ospravedlňoval, pretože nevedel, že tam bola. Jediné, čo nám ostávalo, bolo zasmiať sa. Posledný deň bol takisto ťažký ako ten prvý. So slzami v očiach a zarmúteným srdcom sme sa všetci na pár mesiacov lúčili. Odniesla som si veľa nových kamarátov, spomienok a dobrodružstiev, na ktoré budem s úsmevom na tvári spomínať. Dúfam, že aj po ukončení projektu sa niekedy v budúcnosti stretneme a hlavne, že na seba nezabudneme.“ (Soňa Gallošová, 8. A)

             

            „Na Erasme sa mi páčilo všetko. Stretol som nových kamarátov. Naučil som sa niekoľko slov po turecky a veľa nových slov po anglicky. Na programe by som nič nemenil, všetko bolo super. Najviac sa mi páčila exkurzia do Banskej Štiavnice — do Terra Permonie.“ (Lukáš Kurtík, 5. A)

             

            „Koncom januára k nám zavítal môj nový kamarát Sylas z Holandska. Veľmi som sa naňho tešil, už pred jeho príchodom sme si vymenili zopár mailov. Vedel som, že máme spoločné záujmy, napr. hranie pingpongu, bedmintonu, a preto som sa tešil, že si s ním tieto hry aj zahrám. V pondelok večer po jeho príchode sme ho privítali u nás doma dobrou večerou a hneď po nej sme si zahrali ping-pong. Utorok som s ním trávil čas v škole a poobede sme išli vyvenčiť našich psov, zahrať si bedminton do haly a potom odpratávať práve napadnutý sneh spred domu. Veľmi sa mu to páčilo, keďže to ešte nikdy nerobil. V stredu sme boli spolu v B. Štiavnici a večer na bowlingu a Zvolenskom zámku s celou našou rodinou. Vo štvrtok poobede sme sa chystali na after party do školy. Tam sme strávili príjemný spoločný večer pri dobrom jedle a hudbe. V piatok ráno som ho odprevadil pred školu, kde sme si povedali, že si budeme i naďalej písať. Vôbec som si nemyslel, že si tak budem rozumieť s niekým, kto nepozná našu reč, no bolo to veľmi fajn. Určite sa chcem naučiť angličtinu tak, aby sme sa niekedy so Sylasom mohli porozprávať o rôznych témach. Už teraz sa teším, kedy sa znovu uvidíme.“ (Marek Homola, 5. A)

             

            „V pondelok večer k nám prišiel chlapec menom Ozhan z  Holandska.Prvý deň sme boli na bowlingu, kde sa mu veľmi páčilo. Najviac sa mu na Slovensku páčil sneh, ktorý videl prvý možno druhýkrát v živote. Priniesol nám holandskú stolovú hru( naše Človeče nehnevaj sa). Dodnes si s ním píšem cez sociálnu sieť. (Branislav Kuzma, 6. A)

             

            „Na Erasme sa mi páčilo spoznávanie nových priateľov a ich zvykov. Naučil som sa nové slovíčka v angličtine. Musel som viac rozprávať po anglicky doma aj v škole. Naučil som sa používať 3D tlačiareň. Mali sme veľa aktivít. Škoda, že sme niektoré nestihli tak, ako sme chceli, pretože niektorí žiaci boli pomalí. Veľmi som si želal, aby mohli byť zahraniční žiaci u nás aj cez víkend, aby som so svojím kamarátom mohol tráviť čo najviac času. Pripravené aktivity boli super. Záverečná párty bola najlepšia a aj torta. Už teraz sa teším do Turecka.“ (Patrik Lupták, 4. C)

             

            „Ku nám domov prišiel Portugalec David. Všetci sme boli zvedaví, aký bude, keďže sme ho zatiaľ poznali iba z fotografie. Prvý deň večer sme netrpezlivo čakali pred školou. Nevedeli sme sa dočkať. Keď som ho uvidela, bol to zvláštny pocit. Prehodili sme pár slov a išli sme ku nám domov. Najedli sme sa, David vyhrával na gitare a klavíri a až potom sme išli spať. Ďalšie ráno nás na mestskom úrade privítala pani riaditeľka a žiačky našej školy nám predviedli krátky kultúrny program. V škole sme neskôr mali rôzne aktivity, aby sme sa spoznali. Po škole sme už bez učiteľov išli do Banskej Bystrice na plaváreň a ukázali sme im aj mesto. V stredu išli žiaci do Banskej Štiavnice. Večer sme spolu išli do Zvolena na bowling. Na ďalší deň sme mali na programe návštevu letiska na Sliači. Mohli sme si tam vyskúšať simulátor. Zistili sme, aké náročné je pilotovať lietadlo. Neskôr niektorí cestovali do Španej Doliny. Večer sme mali rozlúčkovú párty. Bolo mi ľúto, že sem prišli len na tak krátko, preto sme sa na párty poriadne zabávali. Posledný deň ráno všetci žiaci a učitelia z iných krajín odišli domov.“ (Nina Štesková, 8. A)

             

            „Privítala som priateľku z Portugalska. Volala sa Anna Luisa Morgado. Spoločne sme u nás oslávili jej pätnáste narodeniny. Najkrajšie zážitky sme zažili pri návšteve Banskej Štiavnice. Počas návštevy mi často rozprávala o jej rodine a krajine. Rozprávať sme sa mohli iba prostredníctvom angličtiny. Fascinovalo ju, keď napadol sneh a spoločne sme postavili snehuliaka. Zabavili sme sa aj pri učení tradičných tancov krajín, ktoré sa zapojili do projektu. Pri pozvaní na večeru do koliby si vyskúšala aj tradičné slovenské jedlá. Aby spomínala na návštevu Slovenska, dostala súbor fotografií z pobytu a knihu o Sliači. Projekt Erasmus + sa mi veľmi páčil a určite sa zapojím aj budúci rok.“ (Alexandra Georgievová, 6. A)

             

            „Som veľmi rada, že som sa mohla zapojiť do tohto projektu. Spoznala som veľa rozmanitých ľudí, kultúru ich krajín, naučili sme sa ich typické tance. My sme ich naučili zase tie naše. U nás bývala Abhainn Hurley z Írska. Stále sme spolu v kontakte a plánujeme ďalšie spoločné projekty. Zažili sme spolu aj nespočetne veľa dobrých zážitkov. Boli sme v Banskej Štiavnici, Španej Doline, no i na Sliači. Pracovali sme spolu na zaujímavých workshopoch, napríklad „Pravidlá na našej škole“ či „Naša vysnívaná škola“. Najbližšie sa spolu stretneme v septembri 2020 v Írsku.“ (Alica Diošiová, 7. A)

             

            „V rámci projektu Erasmus + sme v januári hostili v našej rodine na pár dní 10-ročného Mehmeta z Izmiru, Turecko. Naša rodina už mala predošlé skúsenosti s ubytovaním zahraničných študentov. Z nášho pohľadu prebehol jeho pobyt u nás bez problémov. Mehmet bol veľmi milý a slušne vychovaný chlapec. Z kultúrnych rozdielov som bola najviac prekvapená  tým, že vždy zdvorilo, no neoblomne odmietol čokoľvek sme mu ponúkli - napr. synove otepľovačky, náhradné oblečenie, dokonca odmietol aj čokoládový keksík, ktorý som mu núkala v rámci desiaty. To ma naozaj prekvapilo (nepoznám dieťa, ktoré by odmietlo čokoládu)ale spätne hodnotím, že to z jeho strany nebolo negatívne odmietanie, ale skôr slušná reakcia v rámci toho, ako bol vychovaný. Na záver sa ale potešil darčekom od nás pre neho aj jeho rodinu a tie s vďakou prijal.  Za čo ho musím veľmi pochváliť bola dochvíľnosť, ani raz sme nikam nemeškali a do školy bol ráno nachystaný ešte skôr ako my. Čo sa týka programu, už máme overené, že zahraniční študenti obľubujú napr. bowling a vždy zaberie aj návšteva pizzerie. Veľmi sa mu páčila guľovačka s čerstvo napadaným snehom u nás na záhrade. Pozitívne hodnotím komunikáciu s jeho maminou. Darilo sa nám všetko online a k vzájomnej spokojnosti vyriešiť. Dokonca sme na konci Mehmetovho pobytu dostali aj pozvanie k nim do Izmiru. Ktovie, možno to raz využijeme. Slovenským rodinám, ktoré by si chceli takýto hosting vyskúšať, môžem odporučiť to, aby sa spojili v spoločných večerných aktivitách s inou rodinou, ktorá tiež hostí dieťa z rovnakej krajiny. Má to veľkú pridanú hodnotu. Akonáhle majú deti pri sebe známu tvár a môžu hovoriť materinským jazykom, sú spokojnejšie a viac si program v rodinách užijú. Tiež odporúčam používanie translátora zo slovenčiny priamo do ich materinského jazyka — u nás to pomohlo v dorozumievaní sa.“ (Martina Lacková, rodič)

             

        • zatiaľ žiadne údaje