Do fotogalérie bol pridaný nový album E4L Erasmus vzdelávacia aktivita v Guadeloupe - Francúzsko, v prírodnej rezervácii Petite Terre.
Dnes sme vstávali dosť zavčasu. O siedmej sme už boli v prístave, kde na nás čakal Francis na svojom motorovom člne. Kým sme vyrazili na cestu, postaral sa o našu bezpečnosť - rozdal nám záchranné vesty a vysvetlil nám, ako sa počas plavby máme správať. Vyrazili sme na otvorené more smerom k súostroviu Petite Terre. Tvoria ho dva malé ostrovčeky medzi ktorými je ukrytá rajská lagúna. Petite Terre je prírodná rezervácia, kde platia prísne pravidlá na ochranu živočíchov a rastlín. Preto je jeden z ostrovov pre turistov úplne neprístupný a na druhom ostrove sa môžu pohybovať iba po vyznačených náučných chodníkoch. Bezmála hodinová plavba bola poriadne dobrodružná. Kapitán lode si hravo dokázal poradiť s vlnami, ktoré miestami dosahovali aj dvojmetrovú výšku. Bezpečne previedol rýchločln až do cieľa - lagúny pod majestátnym starobylým majákom. Kvôli plytčine a podmorským koralom sme však museli vystúpiť asi v dvadsať metrovej vzdialenosti od brehu a prebrodiť sa až po krk vo vode s batohmi nad hlavou. Na brehu nás čakal Jean Claude, hlavný správca prírodnej rezervácie. Oboznámil nás s pravidlami správania sa v rezervácii a vybrali sme sa spoznávať kráľovstvo leguánov. Práve tie ovládli tento ostrov. Na ostrove sa nachádzajú dva druhy leguánov. Sú to endemity - leguán antilský a leguán chutný (iguana delicatissima). Pri prechádzke ostrovom sme sa dozvedeli o spôsobe ich života, rozlišovacích znakoch samcov a samíc, ale čo je najdôležitejšie, všetko, čo sme počuli, sme si na vlastné oči overili na vzdialenosť niekoľkých centimetrov hneď v nasledujúcich chvíľach. Okrem leguánov, vyhrievajúcich sa na slnku v korunách stromov a kríkov, sme mali možnosť dotknúť sa aj vzácneho kraba kokosového, ktorý je maskotom ostrova a rezervácie. Popri chodníku nás informačné tabule viedli históriou a geológiou ostrova, ako aj životom strážcov majáka až do roku 1972, kedy bol automatizovaný a elektrifikovaný. Dnes mu energiu na ochranu a varovanie lodí dodávajú slnečné lúče a vietor. To však neznamená, že dokáže fungovať úplne bez údržby a dohľadu. Na jeho chod dohliada aj náš sprievodca spolu s kolegami a dobrovoľníkmi. Videli sme aj ruiny pôvodných príbytkov strážcov majáka, v ktorých bývali s rodinami. Medzi zaujímavé fakty o ostrove patrí aj to, že je podstatne mladší, ako sopečný Desirade, na ktorom bývame a je tvorený výlučne schránkami odumretých koralov. Ostrov v dobe kamennej obývali pôvodní obyvatelia, ktorí sa dokázali plaviť medzi ostrovmi Karibiku. Ich pôvod pravdepodobne môžeme spájať s domorodcami Venezuely. Živili sa rybolovom a pestovaním manioku. Žiaľ s príchodom našich európskych predkov boli títo ostrovania vyhubení. Keď sme sa vrátili na pláž, čakal nás pri brehu žralok citrónový. Mohli sme si ho obzrieť pekne zblízka. Bertille nám zobrala aj šnorchle a preto sme sa spolu so Simonem mohli aj potápať a preskúmať dno oceánskej lagúny. Sú tam miest, kde sa plávať nesmie - rastú tam vzácne podmorské rastliny, ktoré sú potravou napríklad aj pre morské korytnačky, ktoré v lagúne žijú. Francis nám prezradil, že ich je v lagúne asi 40. Okrem nich sme videli aj raju a všakovaké ryby. Užili sme si kúpanie v azúrovej vode a napoludnie sme sa vrátili na čln, ktorý nás zaviezol späť do Désirade. Plní dojmov sme odchádzali z ostrova sprevádzaní Julkiným spevom krásnej slovenskej piesne - Slovensko moje, otčina moja. Cestou späť sme mali šťastie a zazreli sme aj lietajúce ryby. Horúcemu poludňajšiemu slnku sme sa na chvíľu ukryli v jedálni, naobedovali sa. Program pokračoval na miestnom ihrisku. Manuel, animátor z neziskovej organizácie SPRAID, ktorá pomáha mladým ľuďom na ostrove zmysluplne tráviť voľný čas, mal pre nás nachystané 3 aktivity. Najprv sme si vyskúšali ako letia naše šarkany, ktoré sme včera pod jeho vedením spoločne vyrobili. Vietor bol dosť silný na to, aby ich zaniesol do výšky niekoľko desiatok metrov. Potom sme sa hrali hry, ktoré sme videli po prvýkrát, no boli naozaj zábavné. A ešte viac nás zblížili s deckami z ostrova. Všetky boli vyrobené z upcyklovaných materiálov. Poslednou aktivitou bola bubnovačka na tradičných gwo ka bubnoch. Manuel so žiakmi nám najskôr predviedli rytmy pre jednotlivé bubny, potom sme mali aj my možnosť si to vyskúšať. Bola to zábava, udržať rytmus so skúsenými bubeníkmi.
Spracoval: Erasmus tím