Do fotogalérie bol pridaný nový album E4L Uhlíková stopa.
Prepojenie našej každodennej činnosti a životného prostredia je jasné a zrejmé. Uhlíková stopa vyjadruje naše emisie CO2 a skleníkových plynov do atmosféry. Každý jedinec zanecháva na Zemi svoju uhlíkovú stopu, ktorú si môže ľahko vypočítať a podľa toho usmerniť svoje každodenné správanie – dopravu, stravovanie alebo nakupovanie.
Našu aktivitu sme robili na hodine biológie, so žiakmi 7. ročníka. Na úvod boli odprezentované základné informácie o danej problematike prostredníctvom náučného videa a výkladu vyučujúcej. Žiaci sa oboznámili s najväčšími producentami uhlíkovej stopy, ktorými sú najmä: výroba tepelnej energie, poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, doprava, a mnohé iné bežné každodenné činnosti človeka. Nasledovala diskusia o tom, ako je každý jednotlivec schopný znížiť svoju uhlíkovú stopu úpravou svojho životného štýlu a taktiež o potrebe znižovania uhlíkovej stopy a jej vplyve na ďalší vývoj stavu životného prostredia. Žiaci boli rozdelení do 3 skupín, kde diskutovali na danú tému. Každá skupina si pomocou online kalkulačky uhlíkovej stopy vypočítala konkrétnu číselnú hodnotu svojej uhlíkovej stopy vyjadrenú v kg oxidu uhličitého za 1 rok. Následne na to si porovnali svoju produkciu CO2 s priemernou hodnotou vyprodukovaného CO2 bežného občana EÚ a aj s celosvetovou priemernou hodnotou. V jednotlivých skupinách nasledovala diskusia o tom, ako túto osobnú produkciu znížiť. Žiaci hľadali konkrétne riešenia. Úlohou každej skupiny bolo vytvoriť plagát s danou problematikou, ktorý potom pred celým kolektívom odprezentovali. Taktiež predniesli svoje návrhy, ako konkrétne znížiť produkciu CO2. Medzi návrhmi sa napríklad objavili:
- Menej používať osobné motorové vozidlá a viac hromadnú dopravu, prípadne pešiu chôdzu
- Znížiť konzumáciu mäsa
- Uprednostňovať konzumáciu prevažne lokálnych potravín pred dovážanými
- Nenakupovať veľké množstvo oblečenia
- Znížiť spotrebu elektrickej energie.
Pri vykonávaní úloh danej aktivity a taktiež pri štúdiu teórie si žiaci začali uvedomovať aj skutočnosti, ktoré si dovtedy vôbec neuvedomovali. Museli sa zamyslieť nad svojim osobným vplyvom na kvalitu životného prostredia a uvedomiť si, že každý jeden z nás sa môže pričiniť o jej zlepšenie, čo i len malým podielom. Zároveň si upevnili aj medzipredmetové vzťahy medzi biológiou, ekológiou, chémiou, matematikou. V neposlednom rade si upevnili svoje sociálne väzby v rámci svojho triedneho kolektívu, čo vedie k zlepšeniu celkovej atmosféry v triede.