Aktivity a súťaže

Do fotogalérie bol pridaný nový album PO NÁS POTOPA - klimatická zmena a jej dôsledky.

Dňa 9.2 2023 sa žiaci ôsmeho ročníka zúčastnili na besede o klimatickej zmene a dôsledkoch vplyvu ľudstva na zem. Dozvedeli sme sa veľa nových informácií a získali nové poznatky. Aktivitu pre nás pripravil pán Martin Tóčik zo Združenia Slatinka a združenia BROZ. 
    Dozvedeli sme sa, ako nedbanlivo sa ľudstvo správa k svojmu prostrediu a ako veľmi nás to môže ovplyvniť. Emisie z áut, elektrární, tovární a iných prostriedkov poškodzujú zdravie ľudí, zvierat, ale aj zem samotnú. Plasty, kovy, papiere a iné odpady sú jednou z príčin, prečo milióny ľudí na zemi nemajú pitnú vodu, dobré jedlo ani vhodné prostredie pre život. Všetky tieto problémy sme si zväčša spôsobili my – ľudia, no vôbec za to neberieme plnú zodpovednosť. Už sto rokov sa vie o problémoch globálneho otepľovania, ale nič s tým nerobíme, lebo sa nás to zatiaľ netýka. Tento problém začneme riešiť, keď už bude neskoro. Už teraz ale môžeme vidieť dôsledky klimatických zmien v ľadových jaskyniach, počas extrémnych suchôt, prírodných katastrof, môžeme vidieť mračná výparov nad veľkomestami či topenie ľadovcov, nedostatok pitnej vody a vidíme, že je dôležité začať realizovať EKO projekty. Bohužiaľ, už teraz tisíce ľudí doplatili na našu lenivosť svojím životom. 
Súčasťou besedy bolo aj sledovanie veľmi poučného dokumentu Po nás potopa. Viac sa o ňom dozviete na stránke https://www.ponaspotopa.sk/ .

    Naučili sme sa, že by sme sa mali viac venovať tejto téme, aby sme zlepšili život na zemi. Musíme sa poučiť z minulosti, aby sme objavili budúcnosť.

                                                                                     Matúš Hodermarský, 8.B
 

Do fotogalérie bol pridaný nový album Korčuliarsky kurz žiakov 5. roč. - 6.2 - 10.2.2023.

Do fotogalérie bol pridaný nový album ŠKD - Fašiangové tvorenie.

Do fotogalérie bol pridaný nový album 1.C - Telesná výchova s trénermi 30.1.2023

Do fotogalérie bol pridaný nový album 3.A - Čitateľský kvíz : Pipi Dlhá pančucha.

Do fotogalérie bol pridaný nový album ŠKD - Relaxačné techniky .

V januári sme sa v ŠKD venovali relaxačným zdravotným  cvičeniam. Nové pohyby spojené so správnym dýchaním deti bavia, s radosťou ich cvičia, získavajú novú orientáciu, stabilitu, zlepšuje sa sústredenie a koncentrácia. Cvičili sme zostavy s príbehom a relaxačnou hudbou, naučili sa koordinovať pohyby, relaxovať pri hudbe a pracovať v skupine.
Zuzana Cviková, vychovávateľka ŠKD

Do fotogalérie bol pridaný nový album ŠKD - Deklarácia práv dieťaťa a šikana.

Pani vychovávateľky sa s deťmi rozprávali o právach detí. Aktivita, ktorú pripravila pani vychovávateľka Kališová bola zameraná na šikanovanie. Prostredníctvom papierového panáčika, ktorého deti samy vyrobili, si uvedomili, že nevšímavosť, ľahostajnosť, vysmievanie a vylučovanie z kolektívu, môže veľmi ublížiť. 

Do fotogalérie bol pridaný nový album ŠKD - aktivity v I. oddelení.

Do fotogalérie bol pridaný nový album 2.B - Čitateľský kvíz - Rozprávky o psíkovi a mačičke v MsKS 

Do fotogalérie bol pridaný nový album ŠKD - Zimné šantenie.

Do fotogalérie bol pridaný nový album 3.A - Všetkovedko - úspešní riešitelia súťaže.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Lyžiarsky výcvik žiakov 7. ročníka.

Do fotogalérie bol pridaný nový album 3.A - Vlastiveda - prezentácia projektu "Moja obec".

Do fotogalérie bol pridaný nový album 1.C - Telesná výchova s trénermi 23.1.2023.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Erasmus E4L, Guadeloupe/Desirade - Moja škola, moja veľryba.

Deň začíname opäť v škole. Všetci sme sa zhromaždili v spoločnej triede, v ktorej už je všetko pripravené na premietanie prezentácií, ktoré sme si zo všetkých partnerských krajín (Slovensko, Taliansko, Francúzsko) priniesli. Dvojica žiakov odprezentovala za každú krajinu najdôležitejšie informácie o meste z ktorého pochádza a tiež o svojej škole a jej najdôležitejších aktivitách. Bolo veľmi zaujímavé pozorovať, čo nás ako krajiny a školy spája. Okrem spoločného projektového jazyka - angličtiny - to bol napríklad aj zaujímavý fakt, že v rôznych podobách sa v kultúre všetkých našich krajín objavuje karneval. V každej z krajín vyzerá úplne inak, trvá rozličný čas - od jedného dňa po niekoľko mesiacov - no vždy bol časom radosti, oslavy a uvoľnenia pred niečím ťaživým a náročným. V našich končinách to bolo dlhé pôstne predveľkonočné obdobie, ktorému predchádzali bujaré fašiangy, vo  francúzskom Dunkuerque sa počas karnevalu mohli námorníci naposledy uvoľniť pred dlhou rybárskou výpravou na Island. Na ostrove Dèsirade karneval začína v januári a trvá bezmála mesiac.

Naša prezentácia začala bombastickým úvodom. Hneď ako nás vyzvali, aby sme projektových spolužiakov oboznámili s tým, čo sme si pre nich pripravili, sa začala otriasať zem. Spôsobilo to zemetrasenie na neďalekom Guadeloupe. Celú školu museli evakuovať a museli sme čakať, či sa otrasy nebudú opakovať. Až keď bolo jasné, že už nebezpečie nehrozí, mohli sme sa vrátiť naspäť do budovy. Asi aj vďaka tomuto úvodu sme si užívali plnú pozornosť spolužiakov:) Prezentácia o našom meste vyvolala veľa otázok, na ktoré sme radi odpovedali. Prezentácie nám doplnili veľa informácií k tým, ktoré sme získali počas neformálnych rozhovorov na spoločných výletoch či pri večeri. 

Hneď po prezentáciách sme sa presunuli na workshop, na ktorom sme sa v skupinách venovali návrhu veterných turbín, ktoré sú nielen dominantou miestnej krajiny ale aj významným zdrojom elektrickej energie. Materiál bol jednoduchý - kartón, špajdle a lepiaca páska, to nám však nebránilo experimentovať a spolu navrhovať a otestovať vlastné prototypy “veterných veží”.

Nasledujúce dve hodiny sme strávili s ochrankyňami prírody z neziskovej organizácie “My school-my whale”

Témou boli veľryby. Lektorka prednášala tak zaujímavo, že v triede bolo doslova počuť aj dýchanie. V okolí ostrova Dèsirade je možné pozorovať dva druhy veľrýb - tzv. keporkaky - vráskavce dlhoplutvé a vorvane tuponosé. Veľryby prichádzajú na Guadeloupe, Dèsirade a Petite Terre, aby sa rozmnožovali a priviedli tu na svet mláďatá. Potom odtiaľto podnikajú dlhú plavbu do chladných vôd Islandu a Nórska, kde stále nachádzajú dostatok potravy. Učili sme sa o stavbe ich tela, ich zvykoch, zvukoch a dokonca gestách a ich význame. Úspešne sme dokázali vyriešiť veľrybie “pexeso” - fotky chvostových plutiev miestnych veľrýb sme spárovali s fotkami plutiev z rôznych kútov sveta. Vďaka tejto hre sme sa dozvedeli, aké sú migračné dráhy miestnych veľrýb. Naši dèsirádsky spolužiaci majú aj tú výhodu, že veľryby môžu v niektorých častiach roku sledovať priamo z terasy školy. Zaujímavé bolo aj zistenie, že veľryby majú predka - živočícha menom pakicetus, ktorý žil pre 55 miliónmi rokov - avšak ako suchozemské zviera, podobné našim vlkom. Dozvedeli sme sa aj o tom, že niektoré krajiny stále veľryby lovia namiesto ich úplnej ochrany. Často argumentujú tým, že ich obyvatelia sú chudobní a veľryby im poskytujú obživu. To však nie je pravda. Ulovené veľryby predávajú na čiernom trhu a získavajú na nich nemalé zisky. Dozvedeli sme sa, že aj my môžme pre ochranu veľrýb niečo urobiť. V ich telách sa totiž usadzujú alkalické jedovaté látky z vyhodených batérií. Ak budeme batérie zodpovedne odovzdávať do zberu, alebo používať nabíjacie, pomôže to práve týmto ohromným, no tak zraniteľným obrom.

Po prednáške sme sa presunuli na školský dvor, kde pre nich vyučujúce nachystali opakovanie témy hravou formou. Tu sme, rozdelení na dve družstvá, hrali hry s envirotématikou.

Naučili sme sa novú slovnú zásobu z angličtiny, posilnili sme tímovú spoluprácu, trpezlivosť a toleranciu. Po skončení aktivít sme si na pamiatku urobili spoločnú fotografiu. 

Po obede sme sa znova stretli v škole, na dvore pod altánkom, kde bol pre nás nachystaný program - tradičné piesne, tance a hudba. Vypočuli sme si kreolskú pieseň, spoznali sme sedem základných rytmov gwo ka bubnovania, ktoré sme si mohli aj vyskúšať. Bubny sprevádzali aj tradičný kreolský tanec, ktorý so žiačkami nacvičila pani vychovávateľka. Tanečnice mali tradičný účes a boli oblečené v sukniach s tradičným vzorom. Následne sa nám prihovoril pán riaditeľ a poďakoval sa všetkým za prácu v projekte, rodičom za pomoc pri školských aktivitách a žiakom za aktívnu účasť a rovesnícke vzdelávanie. Na stretnutie prišiel aj pán starosta, ktorý ocenil zapojenie sa školy do európskeho projektu a poprial nám do budúcnosti veľa úspechov. Následne Bertille rozdala všetkým účastníkom certifikáty a nasledovalo malé občerstvenie, spoločné fotky a výmena darčekov. Niektorí učitelia na víkend odchádzajú na Guadeloupe, preto sa s nami rozlúčili už dnes. Zajtra nás čaká deň strávený s rodinami. Nevieme sa dočkať!

Spracoval: Erasmus tím

Do fotogalérie bol pridaný nový album E4L Erasmus vzdelávacia aktivita v Guadeloupe - Francúzsko, v prírodnej rezervácii Petite Terre.

Dnes sme vstávali dosť zavčasu. O siedmej sme už boli v prístave, kde na nás čakal Francis na svojom motorovom člne. Kým sme vyrazili na cestu, postaral sa o našu bezpečnosť - rozdal nám záchranné vesty a vysvetlil nám, ako sa počas plavby máme správať. Vyrazili sme na otvorené more smerom k súostroviu Petite Terre. Tvoria ho dva malé ostrovčeky medzi ktorými je ukrytá rajská lagúna. Petite Terre je prírodná rezervácia, kde platia prísne pravidlá na ochranu živočíchov a rastlín. Preto je jeden z ostrovov pre turistov úplne neprístupný a na druhom ostrove sa môžu pohybovať iba po vyznačených náučných chodníkoch. Bezmála hodinová plavba bola poriadne dobrodružná. Kapitán lode si hravo dokázal poradiť s vlnami, ktoré miestami dosahovali aj dvojmetrovú výšku. Bezpečne previedol rýchločln až do cieľa - lagúny pod majestátnym starobylým majákom. Kvôli plytčine a podmorským koralom sme však museli vystúpiť asi v dvadsať metrovej vzdialenosti od brehu a prebrodiť sa až po krk vo vode s batohmi nad hlavou. Na brehu nás čakal Jean Claude, hlavný správca prírodnej rezervácie. Oboznámil nás s pravidlami správania sa v rezervácii a vybrali sme sa spoznávať kráľovstvo leguánov. Práve tie ovládli tento ostrov. Na ostrove sa nachádzajú dva druhy leguánov. Sú to endemity - leguán antilský a leguán chutný (iguana delicatissima). Pri prechádzke ostrovom sme sa dozvedeli o spôsobe ich života, rozlišovacích znakoch samcov a samíc, ale čo je najdôležitejšie, všetko, čo sme počuli, sme si na vlastné oči overili na vzdialenosť niekoľkých centimetrov hneď v nasledujúcich chvíľach. Okrem leguánov, vyhrievajúcich sa na slnku v korunách stromov a kríkov, sme mali možnosť dotknúť sa aj vzácneho kraba kokosového, ktorý je maskotom ostrova a rezervácie. Popri chodníku nás informačné tabule viedli históriou a geológiou ostrova, ako aj životom strážcov majáka až do roku 1972, kedy bol automatizovaný a elektrifikovaný. Dnes mu energiu na ochranu a varovanie lodí dodávajú slnečné lúče a vietor. To však neznamená, že dokáže fungovať úplne bez údržby a dohľadu. Na jeho chod dohliada aj náš sprievodca spolu s kolegami a dobrovoľníkmi. Videli sme aj ruiny pôvodných príbytkov strážcov majáka, v ktorých bývali s rodinami. Medzi zaujímavé fakty o ostrove patrí aj to, že je podstatne mladší, ako sopečný Desirade, na ktorom bývame a je tvorený výlučne schránkami odumretých koralov. Ostrov v dobe kamennej obývali pôvodní obyvatelia, ktorí sa dokázali plaviť medzi ostrovmi Karibiku. Ich pôvod pravdepodobne môžeme spájať s domorodcami Venezuely. Živili sa rybolovom a pestovaním manioku. Žiaľ s príchodom našich európskych predkov boli títo ostrovania vyhubení. Keď sme sa vrátili na pláž, čakal nás pri brehu žralok citrónový. Mohli sme si ho obzrieť pekne zblízka. Bertille nám zobrala aj šnorchle a preto sme sa spolu so Simonem mohli aj potápať a preskúmať dno oceánskej lagúny. Sú tam miest, kde sa plávať nesmie - rastú tam vzácne podmorské rastliny, ktoré sú potravou napríklad aj pre morské korytnačky, ktoré v lagúne žijú. Francis nám prezradil, že ich je v lagúne asi 40. Okrem nich sme videli aj raju a všakovaké ryby. Užili sme si kúpanie v  azúrovej vode a napoludnie sme sa vrátili na čln, ktorý nás zaviezol späť do Désirade. Plní dojmov sme odchádzali z ostrova sprevádzaní Julkiným spevom krásnej slovenskej piesne - Slovensko moje, otčina moja. Cestou späť sme mali šťastie a zazreli sme aj lietajúce ryby. Horúcemu poludňajšiemu slnku sme sa na chvíľu ukryli v jedálni, naobedovali sa. Program pokračoval na miestnom ihrisku. Manuel, animátor z neziskovej organizácie SPRAID, ktorá pomáha mladým ľuďom na ostrove zmysluplne tráviť voľný čas, mal pre nás nachystané 3 aktivity. Najprv sme si vyskúšali ako letia naše šarkany, ktoré sme včera pod jeho vedením spoločne vyrobili. Vietor bol dosť silný na to, aby ich zaniesol do výšky niekoľko desiatok metrov.  Potom sme sa hrali hry, ktoré sme videli po prvýkrát, no boli naozaj zábavné. A ešte viac nás zblížili s deckami z ostrova. Všetky boli vyrobené z upcyklovaných materiálov. Poslednou aktivitou bola bubnovačka na tradičných gwo ka bubnoch. Manuel so žiakmi nám najskôr predviedli rytmy pre jednotlivé bubny, potom sme mali aj my možnosť si to vyskúšať. Bola to zábava, udržať rytmus so skúsenými bubeníkmi. 

Spracoval: Erasmus tím

Do fotogalérie bol pridaný nový album E4L Erasmus vzdelávacia aktivita v Guadeloupe - Francúzsko, na hodinách s rovesníkmi.

Aj keď dnešný deň pre nás začal vyučovacími hodinami francúzštiny a geogragie/ histórie, jeho hlavnou témou bude vzdušný element. Jedným z cieľov projektu E4L je predsa učiť sa porozumieť energiám vo všetkých ich podobách, vedieť, ako by sa obnoviteľné energetické zdroje Zeme dali využiť v náš prospech a v prospech nášho životneho prostredia.

Prvá hodina tu začína už o 7:00. “Naša” francúzštinárka nás rozdelila do skupín, v ktorých sme hrali rozšírenú verziu hry “meno, mesto, zviera, vec”..Okrem týchto typických štyroch položiek nám však do zoznamu ýhľadaných slov pribudli aj časti tela, zamestnanie a činnosti na konkrétne písmeno. Nebolo to jednoduché, pretože cesta na Guadeloupe a La Désirade je naším prvým stretnutím s týmto jazykom. Bolo to však aj zábavné, hlavne keď padlo v hľadaní písmeno “K” a do stĺpca “mesto” sme zapísali slovenské Košice a pri “H” sme nahrali body vďaka Humennému. 

Po prestávke nasledovala hodina geografie/histórie. Tu je to ako jeden predmet a učí sa ako jeden celok. To už bol tvrdší oriešok, pretože hodina obsahovala veľa informácií o vývoji priemyslu vo Francúzsku. Zachytili sme najmä dve zaujímavé informácie - juhofrancúzske mesto Toulouse je dôležitým centrom strojárstva, najmä priemyslu zameraného na výrobu lietadiel (opäť vzdušný živel?). Ďalšia informácia hovorila o tom, že vo Francúzsku prebieha trend odpriemyselňovania, teda prechodu k menej environmentálne zaťažujúcej výrobe. 

Páčili sa nám tabletové e-učebnice našich spolužiakov. Každý z nich mal svoj tablet, v ktorom mali tému hodiny spracovanú interaktívne. Pri dotyku napríklad mohli sledovať, ako sa menilo zloženie francúzskeho priemyslu v priebehu minulých dekád. A hoci sme veľa nerozumeli, vďaka práci s mapou sme sa dozvedeli nové informácie. 

Po zvonení sme sa presunuli na nádvorie školy, kde sme pod altánkom v skupinách pracovali na výrobe zariadení, ktoré veternú energiu premieňajú na kinetickú. Nie, nie žiadna jadrová fyzika - vyrábali sme šarkany. Nadácia SPRAID, ktorej členovia spolupracujú so školou, prišli a ukázali nám postup práce. Využili sme pri tom spoluprácu, angličtinu, naučili sme sa viazať dvojitý lodný uzol, pri konštrukcii sme zúžitkovali vedomosti z geometrie o rovnostrannom trojuholníku. Takéto učenie môže byť. A vyrobiť šarkana nakoniec nebolo až také náročné. Keď bol šesťuholník hotový, priviazali sme mu dlhý chvost z kusov látky a lanko. Chlapci ho išli vyskúšať. Šarkan vzlietol. No bol to iba skúšobný let. Ten ozajstný ho čaká zajtra. 

Po obede v školskej jedálni sme sa stretli na pláži s rodičmi a učiteľmi na športové aktivity. Rodičia pre nás pripravili aj občerstvenie, pitie, niečo sladké pod zub, miestne ovocie podobajúce sa minijabĺčkam - surette, kešu ovocie a surelle - tropické ovocie v cukre. No najväčší úspech mal kokosový sorbet. Je to tunajšia tradičná dobrota a sami sme ju pripravili. Rodičia doniesli špeciálny  ručný mixér, do nádoby naliali kokosové mlieko. Okolo nádoby bol priestor na ľad. Ten priniesli v nákupnej taške. 😉 Do ľadu pridali asi pol kg morskej soli, ktorá pomohla ľadu skôr vyrobiť sorbet. Netrvalo dlho a kokosové mlieko sa zmenilo na zmrzlinu tým, že sme kľukou krútili nádobu. Keď sme sa občerstvili, zahrali sme si volejbal, naháňačky, a tiež sme sa vykúpali v mori. Bolo to veľmi príjemné popoludnie. Načerpali sme veľa energie z vody, zeme, slnka i vetra. Naše kamarátstva sa ešte viac utužili a čo bolo najpríjemnejšie, okrem francúzštiny bolo počuť aj našu slovenčinu v podaní Francúzov i Talianov. 

Spracoval: Erasmus + tím